Čo by mal vedieť budúci prvák?

 

Podľa skúseností Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPP), nie všetky 6-ročné deti sú schopné v tomto veku zvládnuť nároky 1. triedy bez vážnejších problémov. Fyzickú (telesnú) zrelosť posúdia detskí lekári pri predškolských zdravotných prehliadkach. Psychickú (duševnú) zrelosť posudzujú bezplatne na žiadosť rodiča psychológovia z CPPPP.

Základné informácie o tom, čo by 6-ročné dieťa pred vstupom do školy malo vedieť a ako by sa malo správať, aby zvládlo nároky 1. ročníka bez väčších problémov:

 

BUDÚCI PRVÁK BY MAL VEDIEŤ: 

• samostatne sa obliecť a obuť; 
• pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky; 
• samostatne sa najesť a obslúžiť na WC; 
• správne vyslovovať všetky hlásky; 
• vyjadrovať sa plynulo aj v zložitejších vetách; 
• kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené; 
• nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi; 
• vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary; 
• poznať základné farby; 
• spočítať predmety do "päť"; 
• rozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť jej obsahu; 
• naučiť sa naspamäť detskú pesničku alebo básničku; 
• vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach; 
• orientovať sa v priestore, vie, kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo". 

AKO BY SA BUDÚCI PRVÁK MAL SPRÁVAŤ: 

• vydrží pri hre alebo inej činnosti 15-20 minút; 
• začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha; 
• na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká); 
• väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý, plačlivý; 
• nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti; 
• v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov,

  časté pokašliavanie, žmurkanie; 
• nezajakáva sa pri reči; 
• nepomočuje sa.

ČO SA ODPORÚČA PRI VÝCHOVNÝCH PROBLÉMOCH S DIEŤAŤOM:

 

• pokojný, chápajúci, tolerantný prístup k dieťaťu;
• dôsledný výchovný prístup;
• jednotnosť v požiadavkách dospelých;
• odviesť pozornosť od konfliktu, prejavu agresivity, vzdorovitosti a pod. iným smerom
• zaujať dieťa pri afekte niečím zaujímavým;
• zdôrazniť kladné vlastnosti dieťaťa, urobiť ho "veľkým";
• požiadať o pomoc pri niečom;
• klásť primerané požiadavky na dieťaťa;
• jasne s dieťaťom komunikovať;
• nepoužívať rozumové dôvody (nie sú pre malé deti pochopiteľné)

 

Pri pochybnostiach, či je dieťa dostatočne pripravené pre školskú dochádzku, je potrebné navštíviť CPPPP, kde psychológ dokáže presnejšie zistiť úroveň školskej pripravenosti dieťaťa a poradí, ako sa môže dieťa pripravovať na školu v tej oblasti, v ktorej má ešte problémy a poskytne bezplatne aj vhodné podnety a materiály.